EDUARD HOMOLA


narodil sa 22.10.1921 v osade Majer pri Banskej Bystrici. Neďaleko bolo plachtárske letisko Šalková. Keď mal tri roky odišiel s matkou a bratom Ondrejom za otcom do Argentíny do Buenos Aires, ktorý tu našiel dobrú prácu. Tam bývali päť rokov. Na Slovensko sa vrátil z dôvodu zhoršujúceho sa zdravotného stavu matky. Bývali u starých rodičoch v osade Senica pri Banskej Bystrici. Po smrti matky odišiel s bratom Ondrejom k starým rodičom po otcovi do Znojma. Tu vychodil základnú školu a po 4. ročník meštianky. V 1936 sa vrátil otec z Argentíny do Znojma. Nástupom fašizmu a okupáciou ČSR sa vrátil v roku 1938 na Slovensko. V rokoch 1939 až 1942 sa vyučil za strojného mechanika v Banskej Bystrici. Po vyučení išiel na vojenčinu do Zemianskych Kostolian. Bol zaradený do autoroty ako osobný šofér veliteľa útvaru. Po vypuknutí povstania sa presunul s vojenským útvarom v Zemianskych Kostoľanoch na pomoc k Banskej Bystrici. Na Starých Horách sa stretol s bratom Ondrejom a rozhodli sa prejsť cez Donovaly do Banskej Bystrice. V obci Baláže boli Nemcami odzbrojený a eskortovaný do Banskej Bystrice. Cestou s bratom Ondrejom utiekli a skrýval sa do konca vojny striedavo v Majery a Senici.

Po vojne išiel za bratom do Baťovian, kde mu brat pomohol si nájsť prácu. Začal pracovať u p. Velšica, neskôr po vytvorení autodielní u p. Husárika. V lete 1946 už prebiehali práce na novom letisku za fabrikou, neďaleko tehelne v Šimonovanoch.. Výstavba bola financovaná firmou Baťa. Vedenie podniku zakúpilo pre svoje potreby 2 lietadlá typu Zlín-181 a 14 lietadiel, z prebytkov Spojeneckých armád, typu Piper. Šéfpilotom bol František Krähenbiel a učiteľom lietania Ernest Vavrovič. O bezporuchový chod leteckej dopravy sa starali šéfmechanik Rudolf Kroupa a mechanici Eduard Homola a Reško. Tu sú počiatky leteckej životnej púte Eduarda Homolu. Vyučil sa za leteckého mechanika, absolvoval plachtársky výcvik.

Po vyradení prvých motorových pilotov, Eduard Homola využil priaznivé podmienky a absolvoval výcvik a 15. 10. 1947 získal diplom športového pilota. V ten deň sa po poludní oženil a s manželkou Margitou majú dvoch synov a dcéru. Po otvorení nového letiska Bielice-Baťovany 24.8.1947 mal už národný podnik Baťa koncom roka 1948 šesť lietadiel a 11 lietadiel vlastnil miestny aeroklub. Baťovianski motoroví piloti - šéfpilot František Krähenbiel a pilot Ernest Vavrovič za pomoci športových pilotov Františka Svorada, Ing. Šimku, Karola Salatnaya a Karola Kiliána nalietali v roku 1948 viac ako 160.000 km na letoch do Prahy, Bratislavy, Svitu, Zlína a Liberca. Vedúci leteckého oddelenia bol pilot Vladimír Bužek. Toto oddelenie patrilo dopravnému oddeleniu, ktorého vedúcim bol skúsený letecký pracovník a podpredseda SNA v Baťovanoch Štefan Pavelka. V roku 1949 boli Baťovany premenované na Partizánske a letisko Bielice-Baťovany sa stávalo čoraz známejšie v celej ČSR.





V roku 1950 bolo letecké oddelenie v ZDA š.p. Partizánske zrušené a tak som zostal pracovať ako mechanik v autodielni a šofér na T-603. Od roku 1953 pracuje opäť ako letecký mechanik v aeroklube Zväzu pre spoluprácu s armádou na letisku v Malých Bieliciach.

V roku 1953 na I. CPZ vo Vrchlabí robí Eduard Homola mechanika a vlekára na C-104. Medzi významné udalosti tohoto obdobia patril v roku 1955 nácvik na I. Celoštátnu spartakiádu. Na vzdušné vystúpenie sa v rámci celej republiky pripravovalo 27 aerovlekov, z toho 9 na Slovensku, konkrétne v Partizánskom. Aj miestny aeroklub bol poctený tým, že na nácvik bola vybraná dvojica E. Homola ako motorový pilot a Š. Pavelka ako pilot vetroňa. Aj táto dvojica sa pričinila o úspešné vystúpenie aerovlekov na I. CS. Deviatka aerovlekov zo Slovenska sa ešte pred pražským vystúpením s úspechom predstavila na leteckých dňoch v Partizánskom a Nových Zámkoch.

V roku 1957 získava Eduard Homola inštruktora motorového lietania. Bol vždy vzorom pre každého nového adepta lietania. Svoje umenie preukázal už vo svojich leteckých začiatkoch, keď dňa 11.7.1958 pri požiari ľavého motora a jeho následnom vysadení s lietadlom "Siebel" OK-ADH dokázal pristáť bez poškodenia na letisku. Navigačná súťaž v roku 1968, na ktorej sme mali našu posádku Anton Lipár a Eduard Homola na Ae-45 sa konala na letisku v Kladne. Po návrate z tejto súťaže prišiel už tragický 21. august 1968.

V roku 1969 o aeroklubov boli z armády predávané vrtuľníky Mi-1. Na preškolenie bol vyslaný Eduard Homola a aj tu potom robil funkciu inštruktora. Od roku 1969 vykonával funkciu náčelníka letiska v Malých Bieliciach.

V roku 1970 Eduard Homola sa zúčastňuje ako pilot jedného z piatich dvojmotorových lietadiel L-200 Morava celoštátnej akcie "SMER PRAHA" poriadanej k 25.výročiu oslobodenia ČSR. Oddanosť Eduarda Homolu k letectvu a výsledky, ktoré dosahoval, boli už v roku 1967 ocenené najvyšším vyznamenaním Medzinárodnej leteckej federácie v Paríži - diplomom Paula Tissandiera. Len málo jednotlivcov sa môže pochvá1iť najvyšším medzinárodným vyznamenaním leteckej federácie zakladateľa športového letectva, Francúza Paula Tissandiera. Medzi držiteľov tohoto vyznamenania patrí práve náš Edo Homola. A my sme na to všetci hrdí!

V roku 1976 Eduard Homola odišiel do starobného dôchodku. Letectvu v Partizánskom zostal verný celý svoj život. Začínal ako letecký mechanik, bol vlekárom, vysadzovačom, inštruktorom motorového lietania, náčelníkom letiska. Pod jeho velením bolo na letisku vychovaných veľa zdatných pilotov, ktorí sa osvedčili v službách ČSA, v armáde alebo ako "práškari" či inštruktori a mechanici v aerokluboch. Po odchode na zaslúžený odpočinok zostal naďalej robiť leteckého mechanika až do roku 1978.

Eduard Homola za svoju leteckú kariéru nalietal 3800 hodín pri 15200 štartoch na motorových lietadlách nasledujúcich typov: Piper Cup, Bü-181, C-104, Fi-156, Z-22, K-74 Fairchild UC-61, K-73 Noorduyn Norseman, C-103 Siebel, M-1D Sokol, L-40 Meta Sokol, L-60 Brigadýr, C-11, Aero-45, Aero-145, Z-26 Tréner, Z-126 Tréner II, An-2, L-200 Morava, Mi-1, Z-43, Z-142. Posledný let vykonal 27.12.1977 na L-200 Morava, ktorú prelietaval do GO.

Dnes žije Eduard Homola v Oslanoch a my všetci, ktorí sme s ním alebo pod jeho vedením "slúžili", mu posielame srdečný pozdrav so želaním dobrého zdravia a rodinnej pohody v ďalších rokoch života.

Rada aeroklubu


Foto príloha