Otvorenie letiska v Malých Bieliciach 24. augusta 1947.

História Aeroklubu a letiska v Partizánskom

Zrod športového letectva je spojený s piatkovým dňom 22. októbra 1940. Vtedy z podnetu leteckého odboru Klubu absolventov Baťovej školy práce bol ustanovený Slovenský letecký zbor Baťovany. Súčasne boli stanovené aj jeho tri odbory - modelársky, plachtársky a odbor motorového lietania.Veľký podnet na založenie aeroklubu v našom meste dal I. letecký deň v Šimonovanoch, ktorý sa konal 18. augusta 1940. Letecký odbor HG v Baťovanoch mal 49 členov. Dňa 22. novembra 1940 do funkcie velitela vymenovali Alexandra Makarenka. Všetky kurzy prebehli v zime a na jar sa začalo s praktickým bezmotorovým lietaním. Slovenský letecký zbor venoval letke v Baťovanoch dva klzáky, jeden vetroň a dva podvozky. 25. mája 1941 našli vyhovujúci terén na Veľkom vrchu, vzdialenom 1 km od obce Krštenany. Klzáky boli uskladnené v dvoch chalupách na povale, odkiaľ ich bolo potrebné pred každým letovým dňom zniesť a poskladať. Po lietaní nasledovala opačná manipulácia. Prvým dreveným hangárom "pod kopcom" sa mohli popýšit až v roku 1943-om. Veľkým úspechom bol polhodinový let Samka Siváka na klzáku VRONA vo výške 300 m nad krštenianskym "kopcom". Lexo Makarenko v tomto období uskutočnil na "bejbine" štart za gumovým lanom a vydržal vo vzduchu vyše dvoch hodín. Pri tomto lete sa vzdialil až nad Baťovany a vrátil sa túžobne očakavaný späť. Motorári začali začiatkom 1946-teho roka s teoretickou výukou. V lete 1946 už prebiehali práce na novom letisku za fabrikou, neďaleko tehelne v Šimonovanoch. Výstavba bola financovaná firmou Baťa. Vedenie podniku zakúpilo pre svoje potreby 2 lietadlá typu Zlín 181 a 14 lietadiel z prebytku Spojeneckých armád typu Piper. Aeroklubáci nemali ešte svoje motorové lietadlá . S lietaním na "kopci" sa postupne končilo. Vedenie firmy Baťa však pochopilo ich ťažkosti a vypomohlo tým, ze povolili používať dve lietadlá typu Zlín 181 BUCKER na udržiavacie lety športových pilotov na vyhliadkové lety. Okrem toho MNO pridelilo jedno lietadlo typu PO-2 "Kukuruznik" tiež na vyhliadkové lety. Prvý kurz na motorových lietadlách začal sa 15. augusta 1946. V priebehu výcviku boli od Povereníctva dopravy pridelené baťovianskym motorárom dva "pajpre", ktoré už boli vlastníctvom Slovenského národného aeroklubu. Historická udalosť sa odohrala v Baťovanoch 10. novembra 1946. V sále Spoločenského domu sa konalo slávnostné vyradenie prvých devätnástich športových pilotov na Slovensku. Celkove sa v roku 1946 nalietalo vyše 500 letových hodín, čo pri existujúcich ťažkostiach bol obdivuhodný výkon. Začiatkom 1947-ho roka prebiehali v plnom prúde melioračné úpravy na vyvlastnených pozemkoch v katastri Malých Bielic. Rodilo sa nové letisko. Zo dňa na deň tu vyrastala provizórna administratívna budova s príručným hangárom a opravárenskou dielňou. Rodný list súčasného letiska v Malých Bieliciach datuje sa od 24. augusta 1947. Po oficiálnom otvorení letiska nasledoval velkolepý letecký program, vyplnený ukážkami leteckej akrobacie vojenských a civilných pilotov. Na letisku sme videli veľké dopravné "dakoty", malé rýchle stíhačky Spitfire a Mosquito a ľahké dopravné a turistické lietadlá najnovších typov. Verejnosti sa prvýkrát predstavili aj letecký modelári. Nad letiskom s ohlušujúcim rachotom preletel aj roj bombardérov, ktorý oživil nepríjemné a smutné spomienky na vojnové roky. Vyvrcholením krásnej a nezabudnutelnej slávnosti boli zoskoky prvých šiestich parašutistov na pôdu nového letiska. Na záver bola v hangári prvá letecká veselica. Baťovany sa tak stali leteckou križovatkou v celoštátnom a medzinárodnom rámci a otvorili sa nové perspektívy rozvoja športového letectva. S rokom 1947 bolo úzko späté založenie parašutistického odboru v Batovanoch. Do prvého praktického parašutistického kurzu sa prihlásilo 50 záujemcov. Ukoncilo ho 39 chlapcov a 2 dievcatá. Mária Kosáčová a Elena Neštinová - Uhrová boli prvými parašutistkami našej republiky. Uvažovalo sa aj o tom, ze Baťovany sa stanú sídlom parašutistov celej Československej republiky a historické materiály hovoria, že boli najväčšou odbočkou v strednej Európe. Plachtársky odbor mal v roku 1948-om 4 klzáky a 3 školné vetrone a približne 60 plachtárov. Lietali sa len gumové a navijákové štarty. Bol však veľký nedostatok inštruktorov a lietadiel. Baťovianski motoroví piloti - šéfpilot František Krähenbiel a pilot Ernest Vavrovič za pomoci športových pilotov Svorada, Ing. Šimku, Salatnaya a Kiliána nalietali v roku 1948 viac ako 160 000 km na letoch do Prahy, Bratislavy, Svitu, Zlína a Liberca. Na letisku Bielice - Baťovany mal národný podnik koncom roka 1948 šest lietadiel - Sokol, Zlín, Fairchild a "pajpre". V januári 1949 pribudlo do lietadlového parku jedno dvojmotorové lietadlo Ae-45. V tomto roku, presne 17. februára 1949, boli Baťovany premenované na Partizánske a národný podnik Baťa na Závody 29. augusta. V dnoch 22. 5. - 1. 6. 1950 konali sa na našom letisku IV. národné preteky plachtárov za účasti štrnástich najlepších plachtárov zo Slovenska. Na pretekoch sa hodnotilo prevýšenie a prelietnutá vzdialenosť. V roku 1952 bol založený Zväz pre spoluprácu s armádou (Zväzarm). Už v roku 1957 mal Aeroklub v Partizánskom akrobatickú bezmotorovú leteckú trojku v zlození A. Boroš, M. Grupác a G. Moravčík, ktorá sa svojím umením predstavovala na rôznych leteckých dňoch na Slovensku. Na velkom leteckom dni sa v roku 1959 konala unikátna ukážka odhodu dvoch padákov a pristátia na záloznom padáku, ktorú predviedol náš Jozef Petráš. VI. Plachtárske majstrovstvá Slovenska organizoval Slovenský výbor Zväzarmu v roku 1960. Dejiskom konania bolo letisko v Partizánskom-Malých Bieliciach. Majsterkou Slovenska sa stala Hana Czihalová zo Spišskej Novej Vsi. Tieto majstrovstvá sa lietali na typoch VT-25, VT-125, a VT-425. Súťažilo 28 pretekárov a letelo sa 6 disciplín. Na druhom mieste sa umiestnil náš Dušan Barták a Milan Frišo z Nitry bol tretí. Na jeseň roku 1966 došlo k zrodu dnes už uznávanej súťaže v bezmotorovom lietaní. S pekným návrhom prišiel Július Gendiar a ten bol v roku 1967 realizovaný ako Memoriál Alexandra Makarenka. Rok 1967 sa zapísal smutnými písmenami do našej histórie. Z pôvodne trojdráhového systému, ostala jedna dráha orientovaná tak, že po výstavbe 140 m vysokého komína pre ZDA neboli dodržané predpisom dané sklony prekážkových rovín. Vyriešilo sa to pootočením osi a posunutím prahu dráhy o niekoľko stupňov a metrov. Naši motoroví piloti sa 5. mája 1968 zúčastnili najväčšieho podujatia športových letcov na Slovensku, ktorým bol prelet 35 člennej skupiny nad monumentálnym pamätníkom Milana Rastislava Štefánika na Bradle. Na majstrovstvách Slovenska v zoskoku padákom zvíťazilo družstvo v zložení Jozef Paninár st., Viliam Kosorín a Jindrich Veselý. Títo mali aj svojich nasledovníkov, keď družstvo v zlození J. Paninár, V. Kosorin a J. Veselý na majstrovstvách Slovenska v roku 1969 obsadili 1. miesto. IV. Majstrovstvá SSR v leteckej navigácii sa konali v októbri 1970 na našom letisku, posádky Lipár - Sýkora a Mikuška - Hedera sa umiestnili na 4. a 9. mieste. Na Majstrovstvách sveta v klasickom lyžovaní vo Vysokých Tatrách v roku 1970 do Areálu snov skákali 12 parašutisti z celej ČSSR, medzi nimi aj dvaja z Partizánskeho V. Kosorin a J. Valachovič. Víťazom prvého malého jubilea, V. ročníka MAM v roku 1972, stal sa domáci nadšenec bezmotorového lietania Jozef Zajac, Kuník bol druhý. XV. Plachtárske majstrovstvá Slovenska sa konali od 1.-9.7.1972 v Partizánskom. V roku 1972 náš aeroklub opäť reprezentoval na majstrovstvách Slovenska Viliam Kosorín, ktorý obsadil celkove 3. miesto. Od roku 1975 začali aeroklubáci organizovať ďalšie dve medziklubové súťaže, dodnes velmi populárne - Po stopách obuvníckeho priemyslu, v leteckej navigácii a Pohár partizánskej brigády Jána Zišku, v klasických disciplínach v zoskoku padákom. Oslavy 30. výročia SNP sme dôstojne pozdravili velkým leteckým dňom s bohatým programom a po dlhoročnej prestávke sa konali aj vyhliadkové lety. Najatraktívnejším číslom bolo vystúpenie na dvoch prúdových lietadlách L-39 Albatros, ktoré si diváci mohli pozrieť aj na zemi. 40.výročie zalozenia AK sme oslávili slávnostným otvorením riadiacej a kontrolnej veže. Postupne sa vybavila rádiostanicou Becker, ozvučením a ďalším potrebným zariadením. Plachtári sa konečne mohli v roku 1989 pochváliť snom každého plachtára - 500 km preletom. Prvým "pätstovkárom" sa stal Jozef Kuník. 1.1.1993 dochádza k rozdeleniu ČSFR na ČR a SR. Dňa 29.4.1993 SNA Partizánske získava na čestnú verejnú nákladnú dopravu koncesovanú živnosť. Jozef Kuník sa zúčastnil v roku 1993 na MS na závesných klzákoch v Ovens Waley USA. V dňoch 26.-27.7.1996 pred hangárom Brno sa poriada I.ročník festivalu rockových kapiel AEROROCK. 29.7.-11.8.1996 sa na sústredení BO koná klubová súťaž juniorov s názvom Memoriál Juliusa Gendiara. S Aeroklubom Prievidza sa podpisuje dňa 4.2.1996 zmluva o spoločnom využívaní lietadla L -60S Brigadýr OM-NNC. Po dlhšiej odmlke sa konal 7.-15.6.1997 XIX. rocník MAM a zvíťazil Pavol Ďuriš z nášho aeroklubu. V dňoch 5.-7.7. 1997 sa na letisku konali Majstrovstvá SR v raketovom modelárstve. Na I. leteckých hrách v Turecku v roku 1997 sa zúčastňuje Jozef Kuník. Po sústredení BO sa koná na letisku 16.8.1997 pri príležitosti 50. výročia otvorenia letiska letecký deň s názvom Letecká show spojená so zletom ULL a historických vetroňov. Na letisku sa koná II.rocník AEROROCKU. Požiarom dňa 7.12.1997 bol totálne zničený hangár Caminát. V hangári okrem tovaru zhoreli prevádzky neschopné vetrone Z-145 Šohaj a Kmotr.

Bližšie sa s históriou môžete oboznámiť z publikácií vydanými Aeroklubom:
40 rokov športového letectva v Partizánskom
1980
40.ROKOV ŠPORTOVÉHO PARAŠUTIZMU V PARTIZÁNSKOM
1987
50 rokov športového lietania v Partizánskom
1990
60 rokov športového lietania v Partizánskom
2000

CD-ROM

<<< návrat späť